Lotyšsko

Úradný jazyk:

lotyština - patrí do takzvaných baltských jazykov,  je vetvou indoeurópskej jazykovej rodiny. Baltské jazyky sú blízke slovanským jazykom

Lotyšsko

sa rozprestiera uprostred pobaltských štátov, t.j. medzi Estónskom a Litvou, hraničí aj s Ruskom a Bieloruskom.

Povrch Lotyšska

Povrch tvorí množstvo jazier (najväčšie jazero Lubäns - 82 km2, najhlbšie jazero Dridzis - 65 m), prameňov, rašelinísk a mokradí, ktoré sú zbytkom činnosti ľadovca, ktorý sa tu v minulosti rozkladal. Pobrežie v dĺžke 547 km je relatívne málo členité s mnohými piesočnatými plážami. Hlavnou riekou je Dougava (1020 km, v Lotyšsku 367 km), ktorá pramení v Rusku. Na tejto rieke sú hlavné hydroelektrárne. Okrem nej je tu cca 12 000 tokov, ale len 17 z nich je dlhších než 100 km. Vo vnútrozemí smerom na východ prechádzajú roviny do mierne kopcovitej zalesnenej krajiny. Najvyšším miestom Lotyšska je Vidzemská vysočina (Vidzeme Upland), kde sa nachádza najvyšší bod Gaizina kalns, ktorý dosahuje "závratnú" výšku 311 metrov. Najnižším bodom je hladina Baltského mora (0 m n. m.)

Podnebie v  Lotyšsku

Podnebie je oceánske, miernych šírok s narastajúcou kontinentalitou smerom na východ. V Lotyšsku teploty v zime (od začiatku novembra do apríla) málokedy prekročia 4oC a slnko svieti len niekoľko hodín denne. Snehová pokrývka tu vydrží cca 3 mesiace ročne. Zvyšok roka sa teplota pohybuje v rozsahu 14 až 22 oC. Medzi najteplejšie mesiace patrí júl a august, kedy denné teploty prekračujú 25 oC. Často sa ale stáva, že práve v týchto mesiacoch sú v Lotyšsku vytrvalé zrážky.

Životné prostredie

Lotyšsko má veľmi zachované prírodné bohatstvo. Cca 40 % Lotyšska je zalesnených, a obývané bežnými lesnými zvieratami ako sú diviaky, vlky (800), hnedé medvede, rysy (500) ale i losy (8.700). Dôvodom týchto dobrých podmienok pre zvieratá je jednak vysoká zalesnenosť, ale i spôsob miestneho poľnohospodárstva, ktoré nie je tak intenzívne ako v západnej Európe. Z vodných cicavcov tu žijú  tulene, ktoré sa združujú pri pobreží, vydry (4.000) a bobry (50.000), ktorí si stavajú svoje hrádze vo vnútrozemských vodách. Lotyšsko je tiež domovom bieleho bociana. Žije tu až 6500 párov, čo je šesťkrát viac než v celej západnej Európe. Príroda je ochraňovaná v Národnom parku Gauja a NP Kemeri, v 5 prírodných rezerváciách, v 11 krajinných parkoch a 189 chránených plochách.

Národný park Gauja bol založený na ochranu jedinečného údolia rieky Gauji na severovýchode krajiny. Vyhlásený bol v roku 1973 na rozlohe 90.000 ha. Je jedným z najväčších v pobaltí. Park je využívaný na rekreáciu. Môže ponúknuť úžasnú scenériu, vyznačené cesty, hrady a "wildlife" centrum.

Národné jedlá v Lotyšsku

národným jedlom je "putra", čo je akási kaša zahustená kyslým mliekom a "kaposti", varená kapusta doplnená ďaľšou zeleninou. Ako príloha sa  jedli hlavne zemiaky a to i namiesto pečiva. Varí sa tu tiež pivo, najznámejšou značkou je Aldaris. Najväčšou kuriozitou je najmä  čierne pivo z Rigy nazvané Balzam. Tento hustý, ako uhoľ čierny nápoj sa v Lotyšsku vyrába od roku 1755. Recept na jeho výrobu je prísne stráženým tajomstvom. Jednými z mnohých ingrediencií sú napríklad zázvor, dubová kôra, sušená pomarančová kôra a koňak.

Populárne sú tu údené jedlá, hlavne ryby, z ďaľších produktov by sme  mohli menovať mliečne výrobky a vajíčka. Údené úhory, haringy a sardinky sú hlavnou súčasťou národnej stravy. Medzi špeciality patrí aj "piragi",  - paštieka plnená cibuľou a slaninou. V niektorých oblastiach narazíte na šťavelovú polievku s vareným bravčovým, cibuľou, zemiakmi a jačmeňom. V lete a na jeseň sú obľúbené koláče z lesných plodov. Známa je napríklad Alexandrova torta, čo je torta plnená malinami alebo brusnicami.

Riga

hlavné mesto  ponúka množstvo historických a kulturnych pamiatok, možnosti kultúrneho vyžitia i odpočinok v parkoch a okolo rieky Daugavy. Je najnavštevovanejším miestom v Lotyšsku.